Naživo nahrávaný podcast za prítomnosti verejnosti na tému budúcnosť ľudstva vo večernej inscenácii pražského Divadla na Jezerce SLÁVA STROJŮ A MĚST. Predpokladaným hosťom je ústredný predstaviteľ a režisér inscenácie JAROSLAV DUŠEK. Bzučiaci motív včiel objavujúci sa v hre zas bude reflektovať známy včelár a riaditeľ unikátnej SOŠ Pod Bánošom v Banskej Bystrici PAVEL FIĽO. Festivalové podcasty vedie herec RICHARD SANITRA.

Unikátne zložená festivalová skupina hercov a herečiek DJGT spolu s hosťami prinesie atmosféru Zámockých hier zvolenských do centra Zvolena. Každá etuda sa na trase divadlo-zámok zopakuje niekoľkokrát. DNES: hravé a dynamické pouličné etudy na tému budúcnosti ľudstva vo večernej inscenácii pražského Divadla na Jezerce SLÁVA STROJŮ A MĚST. Natáčanie a fotenie povolené!

Hudobná, výtvarná a divadelná udalosť interpretovaná vizionárom súčasného sveta Jaroslavom Duškom v jedinečnom divadelnom spojení s výtvarníkom Petrom Niklom a hudobníkom Ondřejom Smeykalom. Cez príbeh nemeckého redaktora, amerických inžinierov a českého včelára odhaľuje v scénických podobenstvách falošný pocit, že môžeme mať všetko, vrátane prírody, pod kontrolou. Jaroslav Dušek, režisér a predstaviteľ mnohých postáv, vrátane ženských, približuje inscenáciu takto: „Pretože ide o včely, je to chutná a pikantná groteska, ktorá občas pichne láskavým žihadlom.“

Záverečný ceremoniál po skončení predstavenia pražského Divadla na Jezerce. Slávnostné zhodnotenie dvoch festivalových týždňov za prítomnosti organizátorov festivalu z Divadla Jozefa Gregora Tajovského a hostí. 

o 23:15 pred zámkom Zvolen

Bodkou bude premietanie festivalových momentiek na zámocké múry.

Inscenácia ČEPIEC začína podobne ako kniha. Katka opúšťa rušné mesto a prichádza na Šumiac, kde ju očakáva jedna z posledných žien, ktorá ešte vie ušiť tradičný šumiacky Čepiec. Túto ženu bude volať Iľka a bude sa u nej učiť tento čepiec ušiť. Spomienky oboch žien sa prelínajú a Katka nachádza viacero paralel so svojím životom. Tiež spoznáva život vo vyľudňujúcej sa obci a je konfrontovaná s ich každodennými problémami. Niektoré vyplývajú z povrchného čiernobieleho myslenia, iné zo strachu odhodiť ochranný obal a odhaliť vnútro.

Príbeh „o živej drevine“ – storočnom strome a dianiach vôkol neho, ktorý sa poeticky a úsmevne dotýka harmonického spolunažívania človeka s prírodou. Inscenácia prináša čoraz aktuálnejšie environmentálne posolstvo o nutnosti navzájom sa rešpektovať s našim okolím.

Odvážna úprava Lorcovej divadelnej paraboly o dominantnej matke, medzigeneračnom súboji a prebúdzajúcich sa vášňach otvára aj tabuizovanú tému sexuality, spoločenských noriem, predsudkov a spoločenského odsúdenia. Počas vynúteného obdobia smútku Bernarda izoluje svoj dom od okolitého sveta. Metaforická výpoveď o človeku, ktorý hľadá svoje miesto v zložitej dobe a všeľudských hodnotách, ktoré prežívajú napriek všetkému. Inscenácia polemicky nadväzuje na slávnu inscenáciu Jozefa Bednárika spred viac ako štyroch desaťročí

Cifry späté s tradičnou kultúrou zdôrazňujú interpretačné výkony hudobníkov, spevákov a tanečníkov. Symbolické Tatry obsahujú pestrú paletu reprezentatívnych goralských a podtatranských piesní a tancov. Na festivale ZHZ evokujeme tvorbu súboru odkazom na jeho unikátny zlatý fond a súčasnú tvorbu.

Mirandolína je svojrázna temperamentná a veselá majiteľka hostinca. Rovnako dobre rozumie podnikaniu ako aj dotieravým nápadníkom. V podaní výrečnej a výnimočnej herečky Terezy Groszmannovej ide o kultové stvárnenie brnianskeho divadla. Goldoniho hra ponúka všetky prvky úspešnej commedie dell´arte: hravosť, ľudové postavy, dynamické herecké výstupy, šťavnaté dialógy plné dvojzmyslov aj prekvapenie v podobe „krotenia zlého muža“ – odporcu žien baróna di Ripafratta.

Hravá divadelná rozprávka určená pre najmenších divákov. Hlavná postava rozprávky je skutočne netypická, pretože je ňou zvedavé klbko vlny, ktoré jedného dňa vypadne z košíka starej mamy a zakotúľa sa na dvor. Tam sa kamarátske klbko zoznámi so všetkými jeho obyvateľmi. Posolstvo príbehu je doplnené o zaujímavý interaktívny prvok a napätie pri sledovaní cesty Guľka Bombuľka.

Jedinečné profesionálne Divadlo Pôtoň sa tematicky dlhodobo zameriava na zaujímavé a silné príbehy zo slovenských dejín. Pastierska symfónia odkazuje na vývoj vzťahu človeka k prírode a k tradíciám interpretáciou motívov z  klasickej drámy I. Stodolu odohrávajúcej sa v prostredí Demänovskej doliny. Témy ako tradičná rodina a jej narušenie, viera a zatratenie, pamäť a zabúdanie prepojená s analýzou prítomnosti sú podporené originálnym a atraktívnym scénickým jazykom. 

Vychytená martinská inscenácia, ktorá prostredníctvom piesní a osudu populárneho speváka vypovedá aj o období reálneho socializmu. Karol Duchoň, jeden z najväčších talentov našej populárnej hudby sedemdesiatych rokov minulého storočia, bol prirovnávaný ku Karlovi Gottovi a označovaný za slovenského Toma Jonesa. Jeho piesne sú stále hitmi, ale jeho život je typickým príbehom o nezvládnutí slávy a úspechu. Martinské divadlo v spolupráci s renomovaným režisérom vytvorili z Duchoňovho krátkeho a búrlivého osudu univerzálnu metaforu.

Tilda je predstavenie o dievčatku, ktoré už ako päťročné začalo čítať jednu knihu za druhou. Jej rodičia však čítanie kníh nepovažovali za činnosť, ktorá by človeka niekam posunula a zabezpečila mu kariéru či živobytie. Tilda veľmi chce chodiť do školy, ale jej rodičia vzdelávanie považujú za mrhanie času. Nakoniec sa im vďaka protekcii a aby sa Tildy zbavili vybavia školu, kde stretne skvelú učiteľku Meduškovú. Ich osudy sa prepoja. Kľúčovou postavou je riaditeľka školy Byvolská, ktorá je príkladom absolútne nepedagogickým, neľudským, šikanuje, osočuje a zavádza absurdnú diktatúru. Celé dielo režisérka postavila na magike, na detskej duši a jej krehkosti, ktorá aj nám dospelým zostáva do konca života, len ju bohužiaľ niekedy necháme „obrásť“ materializmom a neempatickosťou.

 Cieľová skupina divákov je od školárov až po dôchodcov preto, že v každom z nás je Tilda a nikdy by sme sa jej nemali vzdať.

 “… každý máme svoj príbeh … a každý z nás niekedy ten svoj, ten, ktorý sa schoval hlboko v duši bojí prečítať…lebo čo ak ………” Katarína Mišíková Hitzingerová