Inscenácia ČEPIEC začína podobne ako kniha. Katka opúšťa rušné mesto a prichádza na Šumiac, kde ju očakáva jedna z posledných žien, ktorá ešte vie ušiť tradičný šumiacky Čepiec. Túto ženu bude volať Iľka a bude sa u nej učiť tento čepiec ušiť. Spomienky oboch žien sa prelínajú a Katka nachádza viacero paralel so svojím životom. Tiež spoznáva život vo vyľudňujúcej sa obci a je konfrontovaná s ich každodennými problémami. Niektoré vyplývajú z povrchného čiernobieleho myslenia, iné zo strachu odhodiť ochranný obal a odhaliť vnútro.

Príbeh „o živej drevine“ – storočnom strome a dianiach vôkol neho, ktorý sa poeticky a úsmevne dotýka harmonického spolunažívania človeka s prírodou. Inscenácia prináša čoraz aktuálnejšie environmentálne posolstvo o nutnosti navzájom sa rešpektovať s našim okolím.

Odvážna úprava Lorcovej divadelnej paraboly o dominantnej matke, medzigeneračnom súboji a prebúdzajúcich sa vášňach otvára aj tabuizovanú tému sexuality, spoločenských noriem, predsudkov a spoločenského odsúdenia. Počas vynúteného obdobia smútku Bernarda izoluje svoj dom od okolitého sveta. Metaforická výpoveď o človeku, ktorý hľadá svoje miesto v zložitej dobe a všeľudských hodnotách, ktoré prežívajú napriek všetkému. Inscenácia polemicky nadväzuje na slávnu inscenáciu Jozefa Bednárika spred viac ako štyroch desaťročí

Cifry späté s tradičnou kultúrou zdôrazňujú interpretačné výkony hudobníkov, spevákov a tanečníkov. Symbolické Tatry obsahujú pestrú paletu reprezentatívnych goralských a podtatranských piesní a tancov. Na festivale ZHZ evokujeme tvorbu súboru odkazom na jeho unikátny zlatý fond a súčasnú tvorbu.

Mirandolína je svojrázna temperamentná a veselá majiteľka hostinca. Rovnako dobre rozumie podnikaniu ako aj dotieravým nápadníkom. V podaní výrečnej a výnimočnej herečky Terezy Groszmannovej ide o kultové stvárnenie brnianskeho divadla. Goldoniho hra ponúka všetky prvky úspešnej commedie dell´arte: hravosť, ľudové postavy, dynamické herecké výstupy, šťavnaté dialógy plné dvojzmyslov aj prekvapenie v podobe „krotenia zlého muža“ – odporcu žien baróna di Ripafratta.

Hravá divadelná rozprávka určená pre najmenších divákov. Hlavná postava rozprávky je skutočne netypická, pretože je ňou zvedavé klbko vlny, ktoré jedného dňa vypadne z košíka starej mamy a zakotúľa sa na dvor. Tam sa kamarátske klbko zoznámi so všetkými jeho obyvateľmi. Posolstvo príbehu je doplnené o zaujímavý interaktívny prvok a napätie pri sledovaní cesty Guľka Bombuľka.

Jedinečné profesionálne Divadlo Pôtoň sa tematicky dlhodobo zameriava na zaujímavé a silné príbehy zo slovenských dejín. Pastierska symfónia odkazuje na vývoj vzťahu človeka k prírode a k tradíciám interpretáciou motívov z  klasickej drámy I. Stodolu odohrávajúcej sa v prostredí Demänovskej doliny. Témy ako tradičná rodina a jej narušenie, viera a zatratenie, pamäť a zabúdanie prepojená s analýzou prítomnosti sú podporené originálnym a atraktívnym scénickým jazykom. 

Vychytená martinská inscenácia, ktorá prostredníctvom piesní a osudu populárneho speváka vypovedá aj o období reálneho socializmu. Karol Duchoň, jeden z najväčších talentov našej populárnej hudby sedemdesiatych rokov minulého storočia, bol prirovnávaný ku Karlovi Gottovi a označovaný za slovenského Toma Jonesa. Jeho piesne sú stále hitmi, ale jeho život je typickým príbehom o nezvládnutí slávy a úspechu. Martinské divadlo v spolupráci s renomovaným režisérom vytvorili z Duchoňovho krátkeho a búrlivého osudu univerzálnu metaforu.

Tilda je predstavenie o dievčatku, ktoré už ako päťročné začalo čítať jednu knihu za druhou. Jej rodičia však čítanie kníh nepovažovali za činnosť, ktorá by človeka niekam posunula a zabezpečila mu kariéru či živobytie. Tilda veľmi chce chodiť do školy, ale jej rodičia vzdelávanie považujú za mrhanie času. Nakoniec sa im vďaka protekcii a aby sa Tildy zbavili vybavia školu, kde stretne skvelú učiteľku Meduškovú. Ich osudy sa prepoja. Kľúčovou postavou je riaditeľka školy Byvolská, ktorá je príkladom absolútne nepedagogickým, neľudským, šikanuje, osočuje a zavádza absurdnú diktatúru. Celé dielo režisérka postavila na magike, na detskej duši a jej krehkosti, ktorá aj nám dospelým zostáva do konca života, len ju bohužiaľ niekedy necháme „obrásť“ materializmom a neempatickosťou.

 Cieľová skupina divákov je od školárov až po dôchodcov preto, že v každom z nás je Tilda a nikdy by sme sa jej nemali vzdať.

 “… každý máme svoj príbeh … a každý z nás niekedy ten svoj, ten, ktorý sa schoval hlboko v duši bojí prečítať…lebo čo ak ………” Katarína Mišíková Hitzingerová

Hudobná, výtvarná a divadelná udalosť interpretovaná vizionárom súčasného sveta Jaroslavom Duškom v jedinečnom divadelnom spojení s výtvarníkom Petrom Niklom a hudobníkom Ondřejom Smeykalom. Cez príbeh nemeckého redaktora, amerických inžinierov a českého včelára odhaľuje v scénických podobenstvách falošný pocit, že môžeme mať všetko, vrátane prírody, pod kontrolou. Jaroslav Dušek, režisér a predstaviteľ mnohých postáv, vrátane ženských, približuje inscenáciu takto: „Pretože ide o včely, je to chutná a pikantná groteska, ktorá občas pichne láskavým žihadlom.“

Naživo nahrávaný podcast za prítomnosti verejnosti na tému večernej inscenácii  Festivalové podcasty vedie herec RICHARD SANITRA.

Unikátne zložená festivalová skupina hercov a herečiek DJGT spolu s hosťami prinesie atmosféru Zámockých hier zvolenských do centra Zvolena. Každá etuda sa na trase divadlo-zámok zopakuje niekoľkokrát.

Príležitosť pre návštevníkov festivalu inšpirovať sa konkrétnymi tipmi, ako chrániť životné prostredie. Zvolenská iniciatíva OČAMI PRÍRODY odpovie na lokálne aj globálne otázky od separovania cez recyklovanie, upcyklovanie, redukciu odpadu až po zelenú filozofiu a konkrétne rady v rámci mesta Zvolen.